Aké vlastnosti má spĺňať nadriadený, aby zamestnanec mohol povedať: Mám dobrého šéfa. Tak si poďme takého šéfa opísať:
-Som komunikatívny a počúvajúci.
Medzi najdôležitejšie aspekty vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec určite patrí komunikácia. Čiže prvá dôležitá vlastnosť šéfa je, aby mal dobré komunikačné vlastnosti, aby rozhovor medzi ním a zamestnancom bol obojstranne produktívny. Vedieť komunikovať, ale vedieť aj počúvať, čo ďalšie plus. Aby mal zamestnanec pocit, že v rozhovore so šéfom „nehádže hrach o stenu“.
-Nerobím rozdiely.
Na všetkých zamestnancov hľadí rovnako, bez rozdielu na pohlavie, vek, atď. Je k nim otvorený a úprimný.
-Vo svojej oblasti som odborník, no viem sem-tam povedať „netuším“.
Keďže i šéf je iba človek, má právo občas niečo „netušiť“. U dobrého šéfa po slovíčku „netuším“ nasleduje slovíčko „určite zistím“.
-Verím svojim ľuďom.
Správny šéf verí svojmu tímu, že odvedú prácu najlepšie ako vedia. Vie ich správne "nabudiť" a motivovať.
-Nepýšim sa cudzím perím.
Výsledok práce zamestnanca je celý v jeho réžii. So zásluhami aj s nedostatkami.
-Súkromný život zamestnancov je pre mňa tabu.
Nadriadený nemá právo zasahovať do súkromného života svojho zamestnanca a požadovať reporty o tom, ako trávi svoj čas mimo pracovnej doby.
-Nešikanujem a nepožadujem plnenie nezmyselných pracovných úloh.
Všetci vieme, že ak vám šéf nestojí za chrbtom a orlím zrakom nesleduje každý váš pracovný krok a stanoví iba termín dokedy má byť práca hotová, veci idú ľahšie. Dobrý šéf nešikanuje a nepožaduje plnenie úloh používaním nátlakových metód.
-Riešim problémy „face to face“.
Vyskytnutie problému znamená u dobrého nadriadeného prerokovať to so zamestnancom tvárou v tvár a poskytnúť aj jemu priestor na jeho názor.
-Mám ľudí rád.
Každý dobrý šéf by mal vedieť, že jeho zamestnanci sú tiež iba ľudské bytosti so svojimi starosťami a radosťami.
Tak ako? Je to iba utópia, ale naozaj máte takého šéfa?
Pojem Dobrý šéf
30.07.2013 15:03:57
Naozaj taký existuje?
Komentáre
mata,
==Verím svojim ľuďom==dôveruj, ale preveruj; len jeden omyl a strácam dôveru u nadriadených
==Súkromný život zamestnancov je pre mňa tabu== blbosť. ak sa šéf zaujíma o rodinu svojich podriadených, prejavuje o nich záujem. určite ho nebude zaujímať v čom spávajú, alebo čo jedia, ale záujem o ich potomkov, poprípade zdravotné problémy mu môžu urobiť obraz v prípade, že výkon podriadeného nečakane kolíše a vie viac pochopiť; je ľudský, ak sa zaujíma aj o spokojnosť v rodine
==Mám ľudí rád==ty máš rada všetkých ľudí rovnako? ja nie! to ale neznamená, že im to budem dávať všemožne najavo, ale v práci ich tolerujem. na kávu s nimi chodiť nebudem.
v podstate je to tvoj názor, akého by si ty šéfa chcela mať. mne by k tomu ešte niečo chýbalo
sčasti ano, sčasti nie
=Verim svojim ludom= fajn, tento tvoj nazor beriem.
=Sukromny zivot zamestnanca je pre mna tabu= zazila som sefa, ktory sa staral aj o to, kedy chodim spat, ci som dostatocne odddychnuta a pripravena podat 200% vykon v praci.
A to, čo si opisala v tejto casti, ja mam na mysli v casti "mam ludi rad", a vobec nie nejake kavickovanie a tak.
mata
A prečo musí robiť rozdiely? Lebo mladý človek /muž/žena/ nemá také skúsenosti a zručnosti, ako 40 ročný človek, a tak je len prirodzené, že zodpovednosťou poverí staršieho, ktorý bude spolupracovať s mladším a tak ho bude usmerňovať, aby po čase dostal aj zodpovednejšie úlohy. opýtaj sa právnikov.
súkromný život zasa zaujíma šéfa len po hranicu, akú mu dovolí jeho podriadený. ak mu odpovieš otázkou: " prečo ho to zaujíma a či to súvisí s úlohou, ktorou ťa chce poveriť, asi si rozmyslí, ako ti odpovie a hlavne, ak má okolo seba svedkov. na to čo píšeš, sa pýtajú harašiaci šéfovia, s postranným úmyslom, ktorý sú "malými" šéfmi, hoci sú presvedčení, že sú prinajlepšom adonismi. harašenie je trestný čin. a ešte ak plníš úlohy, ktoré si vyžadujú plnú koncentráciu napr. v jadrovom priemysle, šoférovaní, ale aj na pásovej linke sériovej výroby, kde sú od teba závislí aj iní, tak ma veru bude zaujímať, koľko hodín spávaš.
neverím, že máš všetkých ľudí rovnako rada. Ja nemám a nehanbím sa to povedať.nesúvisí to s vonkajším vzhľadom, ale s prístupom k práci a s komunikáciou - ne/verbálnou voči mne. a to kávičkovanie bolo napísané obrazne, mohla som napísať hrať karty.
:)))
matka
Ja by som so šéfom, ktorého nemám rada, karty nehrala, ani na kávu mimo pracovnej doby/povinností na sc, nešla! Ale slušne komunikovať a plniť si povinnosti, si plniť musíš, ak chceš byť v jeho tíme