Som zamestnávateľ. Vlastním firmu XYZ, mám asi 50 zamestnancov a ledva mám pre nich na výplatu. Zopár ich prepustím, kajúcne sa bijem do pŕs a snažím sa tváriť mučenícky, že inak to bohužial nejde. "Viete, celosvetová kríza." Potom príde super Národný projekt XXI. Podstatu som pochopila ihneď. Ak vytvorím nové pracovné miesto pre mladého do 29 rokov, euríčka sa pokotúľajú z Úradu práce. No veď, čo by som nevytvorila! A čo, že pred časom som musela robiť zamestnanecké škrty?!
Ukážka pokračuje:
Pred časom som prepustila účtovníčku-tridsiatničku s praxou, povedzme, aj keď iba pomocnú, ale zato potrebnú. Celá agenda tak prešla na hlavnú účtovníčku, ktorá to bude musieť zvládať, aj keby mala v práci nocovať, lebo ďalší zamestnanec, bohužiaľ, neprichádza do úvahy!
O nejaký čas neskôr som sa oboznámila s Národným projektom XXI. Super vec! Idem na to! Už aj zverejňujem voľné pracovné miesto na pozíciu pomocná účtovníčka! Vyberám si z uchádzačov. Fajn, vybrala som si. Moja budúca zamestnankyňa má 27 rokov, zo školy má síce poňatia, čo je podvojné účtovníctvo, súvaha, faktúry, DPH, ale nemá ani rok praxe, keďže sa vrátila z práce v zahraničí, kde obsluhovala návštevníkov výletnej lode. Ale prijímam ju, veď spĺňa podmienky Úradu práce pre získanie dotácie pracovného miesta. Dávam jej pracovný pomer na dobu určitú, na 18 mesiacov, keďže iba po takýto čas mi každý mesiac pribudne kredit na bankovom účte. Prejde dlhých 18 mesiacov, z ktorých jej trvalo pol roka, kým sa do účtovania dostala a keďže dotácia skončila, doba určitá taktiež a ona má pomaly 29 rokov, znova sa kajúcne bijem do pŕs...
...tá moja účtovníčka má toľko práce, že ako zamestnávateľ som predsa povinná jej pomôcť..."príjmem pomocnú účtovníčku...pracovné miesto je vytvorené v náväznosti na Národný projekt XXI..."
Osobne si myslím, že takto zmýšľa väčšina zamestnávateľov, ktorí prijímajú zamestnancov na takto podporované pracovné miesta.
Komentáre
Ja si myslím že väčšina zamestnávateľov rozmýšľa tak
tridsiatnik už nie je mladý